Keď sa svet mení tak rýchlo, že mu prestanete rozumieť, nemá zmysel snažiť sa udržať prst na tepe doby. Môžete sa ju ale pokúsiť chytiť pekne pod krkom. Tak to robí aj Jakub Strouhal vo svojej debutovej zbierke. Bez sentimentu a uplačenosti pozýva čitateľov do intímneho priestoru, kde jedine sa dá podeliť o všetko: lietanie s vetronom aj rany do hlavy.
Práve vďaka jeho skutočnosti po prečítaní zbierky autorovi dobrovoľne vložíte ruku do dlane a dovolíte mu, aby vám zatĺkol klince do papule.