Práve keď bol pripravený na život, tak ho mal skončiť. Keď sa dozvieš, že máš rakovinu, začneš sa meniť, a to nielen fyzicky. Zameriaš sa na seba a to je správne. Musíš a chceš si roztriediť myšlienky a priority. Potom sa ukáže, aký si vlastne človek, a akí sú tvoji príbuzní. Začneš oddeľovať zrno od pliev, prestaneš sa toľko všetkého báť. Začneš spomínať, aký bol tvoj život doteraz. V mojom prípade toto všetko vyústilo v potrebu napísať knihu – formou mierneho humorného zveličenia, bez pátosu. Nemusíš čakať na rakovinu... Nájdi si večer trochu času a zabor sa do príbehu, z ktorého si môžeš vziať ponaučenie, či inšpiráciu. Donúti ťa sa zamyslieť nad svojím životom, vytanú aj TVO spomienky na všetko krásne, vtipné, smutné i zásadné. Zistíš, že najdôležitejšie v živote sú vzťahy, preto je s nimi často najviac práce. „Boli sme v lese, Jarka našla plný košík hríbov. Plazil som sa medzi stromami machom a ihličím, kým som si tiež nenašiel posledného praváka. Večer v príjemnom teple krbových kachlí, v blízkosti Jarky, ktorá sa o mňa vzorne starala, som pocítil príjemný pocit vnútorného pokoja a lásky – po dlhej dobe som zaspal bez práškov.“ Ing. arch. Libor Kodl (1951 - 2018) absolvoval fakultu architektúry ČVUT v Prahe. Živil sa ako projektant, maľoval a fotografoval. Táto kniha je jeho literárna premiéra a súčasne derniéra. Nemal ambície vytvoriť bestseller, len chcel oznámiť svoju osobnú skúsenosť a túžbu žiť ďalej.