Autor v knihe skúma, ako sa správali intelektuáli v čase totalitných režimov 20. storočia, vystavení pokúšaniu nacizmu a komunizmu. Tak ako všetci ľudia majú aj verejne činní vzdelanci na vybranú – podľahnúť zvodom a pripojiť sa k mocným, či už z presvedčenia, alebo z oportunizmu a kariérizmu, alebo lákavej píšťalke neslobody odolať. Dahrendorf si pre svoju štúdiu zvolil generáciu narodenú v rokoch 1900-1910 a pýta sa, akej kvality museli títo ľudia mať, že dokázali v čase neslobody odolať. K takým osobnostiam s čistým štítom patria pre Dahrendorfa v skúmanej generácii Raymond Aaron, Isaiah Berlin, Karl Popper, Norberto Bobbio, Ján Patočka, Teodor W. Adorno, Hannah Arendtová, Theodor Eschenburg. Tieto osobnosti autor považuje za nespochybniteľných členov ním stvorených Societas Erasmiana, teda intelektuálov idúcich v šľapajach humanistu Erasma Rotterdamského (1465-1536). V knihe nájdeme aj portréty "kandidátov" tejto spoločnosti, Dolfa Sternbergera, Sebastiana Haffnera, Gola Manna, Marion Dönhoffovej a Ernsta Glaesera, avšak opomenutia nie sú ani tzv. "zahraniční členovia", teda tí, ktorí ju osobne v diktatúre nežili, ale veľmi jasne dokázali popísať, napríklad George Orwell. A potom sú podrobení skúmaniu "odmietnutí kandidáti" - Jean-Paul Sartre, Robert Havemann. Je to skúmanie zasvätené, poučné a pútavé. Preložila Jana Zoubková.