Doba, kedy boli básnici stredobodom pozornosti verejnosti, je dávno preč, ani o Vrchlického či Nezvala by sa dnes médiá neprali, ale ľutovať to nemusíme. Ten, kto chce, môže bez váhania vstúpiť do sveta poézie, čítať a čítať a uctievať v tomto nekonečnom vesmíre metafor, myšlienok či slovných hračiek, koho chce. To isté, čo Ján Burian napísal v kapitole o básnikoch – menovite o Pavlovi Šrutovi –, by sa dalo použiť aj pre pesničkárov, ústredné postavy knihy Polemiky, pocty, provokácie. Doby, kedy sa za nimi na letné festivaly schádzali tisíce ľudí, už zrejme pominuli, napriek tomu stojí za to si ich pripomenúť. Pamätníci si vďaka Burianovi zaspomínajú, tým ostatným môže kniha poslúžiť ako návod, koho stojí za to si aj v dnešnej dobe vypočuť.
Všetkým potom bude pri čítaní tejto knihy zaručene pohrávať na perách úsmev, lebo, ako hovorí autor: "Ak chýba humor ako korenie, nie je strava k ničomu." A tejto knihe korenie rozhodne nechýba.