Nie je tomu ani dvadsať rokov od chvíle, keď sme začali písať na začiatku letopočtu dvojku, po desiatich rokoch od poslednej veľkej zmeny v európskych dejinách – páde železnej opony. Prízrak päťdesiatych rokov, pachuť normalizácie rovnako ako kocovina z poslednej dekády dvadsiateho storočia nás však prenasledujú dodnes. Hoci bola táto doba, napokon ako mnohé pred ňou, plná tragických udalostí vyvolávajúcich vlny napätia a emócií, hrdinovia niekoľkých poviedok poskladaných do mozaiky s detektívnou zápletkou riešia z hľadiska prežitia ľudského druhu dôležitejšie problémy. Vzťahy medzi mužmi a ženami, medzi rodičmi a deťmi alebo medzi súrodencami sa v konfrontácii s geopolitickými kulisami nakoniec ukazujú ako rozhodujúci motor ľudského konania. Poviedky v knihe Polotec sa vracajú k niekoľkým epizódam novodobých českých dejín, splietajú pramene napínavého príbehu - po ktorých k nám tackajú karikatúry Marka Douši, a prinášajú vnímavému čitateľovi svoj nadhľad aj varovanie.