Petr Ligocký v novej básnickej zbierke Popol dní plynulo nadväzuje na svoj debut Diagnóza (Protimluv, 2020), rozvíja niektoré jeho motívy a témy ako rodina, choroba, pominuteľnosť alebo odcudzenie v súčasnej spoločnosti. Znateľne tu však pribúda básní, v ktorých rastie miera irónie. Tá sa prejavuje najmä v neustálom napätí medzi umeranosťou a pátosom, závažnosťou a banálnosťou alebo medzi tragickým a komickým. Je to únik pred realitou, alebo snaha vyrovnať sa s ňou? Alebo je to len hra s čitateľom?