Kniha Popoludní kresťanstvo pojednáva o premenách viery v ľudských životoch aj v dejinách a využíva na to metódu kairológie – teologicko-sociologickej interpretácie zmien v oblasti náboženstva, kultúry a spoločnosti. Súčasnú krízu cirkvi predstavuje autor ako prechod do novej etapy dejín kresťanstva. Hľadá cestu, ktorá by kresťanstvo vyviedla z jeho doterajších inštitucionálnych i mentálnych hraníc, pomohla mu prekonať nostalgiu po jeho premodernej podobe aj jeho novovekú formu jedného zo svetonázorov. Predkladá víziu kresťanstva budúcnosti ako ekumenického spoločenstva, schopného novo a hlbšie porozumieť vlastným zdrojom i aktuálnym problémom doby.
Cirkev a jej viera je kresťanská, nakoľko je veľkonočná: umiera a vstáva z mŕtvych. Sú mnohé podoby viery na osobnej rovine i na ceste cirkvi dejinami, ktoré raz musia odumrieť. Niekedy veriaci pri odumieraní navyknutej podoby viery prechádzajú veľkopiatočnou temnotou, pocitom, že ich Boh opustil. Ale kto v týchto temných nociach vytrvá, skôr alebo neskôr môže zakúsiť svetlo veľkonočného rána, premenu svojej viery.