Pavel Čech je maliar. A hasič. A Indián. A okrem toho aj spisovateľ, otec a ešte veľa ďalšieho. Ale práve to, že je maliar, je pre túto knižku dôležité. Jeho obrazy sú okná do iných svetov, ktoré je radosť preskúmavať. Tak nejako mi prišlo ľúto, že niektoré tie obrazy, ktoré toho toľko hovoria, zostanú u maliara v ateliéri a prípadne u niekoho doma na stene. A spomenul som si na Františka Hrubína a Jana Skácela, ktorí napísali hneď niekoľko knižiek básničiek k obrázkom Jozefa Čapka. Alebo na Jaroslava Seiferta a jeho básne k obrázkom Mikoláša Alša a Jozefa Lady. Alebo do tretice na Jozefa Bruknera, ktorý svojimi veršmi v knihe Obrazáreň opentlil celú galériu svetového umenia. A tak som tie Pavlove obrázky, ktoré mi toho šepkali najviac, skúsil dopovedať. Vari dopovedať, jednoducho som skúsil napísať vo veršoch, čo som v nich – tiež – čítal. Pretože tie obrazy rozprávajú. Každému rozprávajú niečo trochu iné a tomu sa hovorí umenie. Zo všetkého najradšej by som bol, keby ste počuli, ako sa tie obrazy s tými básničkami rozprávajú. Radek Malý z predslovu ku knihe