Zdvihol sa milostný závan vetra, v diaľke nad polesím okolo Kvildy a Borových Lád pozbieral vôňu rašelinísk a jeho dych oživil celé Pošumaví. Aj moje srdce akoby čakalo na ten životodarný vánok nevýslovnej radosti prírodných síl, úplne nezávislých od ľudskej vôle a usilovania. Človek by mal cítiť rozdiel medzi tým, čo môže sám vytvoriť, o čo sa môže snažiť v prírode urobiť a tým, čo prichádza úplne nezávisle od jeho bytia, čo ho unáša, povznáša, čo mu prináša dych vesmírneho, neopísateľného darcu vnútornej radosti a pokoja . Božie muky o tej podvojnosti ľudského úsilia a božích darov stále hovoria.