Ešteže nie je každý deň posvietenia.
To by som sa asi pomial...
Dostal som doma pár korún, nech sa idem pobaviť.
Najradšej by som nikam nešiel, ale to sa nedalo… obhájiť.
Bolo mi šesť.

Tak začína piata kniha úsporných textov Vroclava Brabenca. Ako konštatoval Ján H. Vitvar Hocikto by mohol povedať, že toho Vráťa píše a hlavne vydáva až veľa. Nemyslím si. V tom pravidelnom zbere jeho literárneho zahradničení sa totiž stále objavujú fantastické plody, ktoré tu nikto iný nenapíše...

Nenapíše, tým si môžeme byť istí. Našťastie Vráta odvahu nestráca:
Týždeň som nemal vodvahu to zapísať. Až teraz.
Zrelo to sedemdesiat rokov.