Malý výber z poviedok Andreja Platonova - zahŕňa päť poviedok z rokov 1926-1936 - Formanská ves, Hlinený dom v okresnom parku, Nezbadateľný človek, Rieka Potudaň a Hnojný vietor. Nezbadateľný človek (Sokrovennyj čelovek) je sčasti autobiografické rozprávanie z čias ruskej občianskej vojny, v ktorom sa strieda podanie bezprostrednej surovosti bojov s okamihmi až bájne dobrodružnými (plavba dobrovoľníkov na Krym). Formanská dedina (Jamskaja sloboda) zachytáva autorove dedinské spomienky z predrevolučného detstva. Hlavná postava reprezentuje typicky platónovský typ hrdinu, ktorým je najposlednejší z posledných – prostoduchý nádenník bez ambícií a cieľov. Hnojný vietor ukračuje do cudziny, do Nemecka tesne po Hitlerovom nástupe k moci, ale pri hrôzostrašnom líčení nacistických zverstiev akosi na zaprenú pranieruje sovietsky hladomor zo začiatku tridsiatych rokov 20. storočia. Rieka Potudaň zastupuje autorovu tvorbu z tridsiatych rokov, kde predrevolučné detstvo aj občianska vojna ustupujú do dejinného pozadia v prospech doby po víťazstve boľševikov. Budovanie mierového života v ZSSR je však opäť celkom po platónovsku podané na príklade najjednoduchších ľudí, nevybavených znakmi hrdinstva, unavených dlhoročným utrpením a hľadajúcich šťastie len v najzákladnejších prvkoch ľudskej komunikácie. Aj tá však z nedostatku skúseností bezmála zlyháva, než sa nakoniec akoby zázrakom – na pozadí tajuplnej rieky ako svedkyňa – zdvihne z popola.