Prozaická prvotina známej historičky a teoretičky umenia Mileny Slavickej vracia čitateľov do prednovembrovej skutočnosti druhej polovice dvadsiateho storočia as odkazom na Nerudove Poviedky malostranské pred ním vyvoláva neveselý svet "ponížených a vyvrhnutých". Pražské Nuselské údolie, kde sa príbehy odohrávajú, nie je len kulisou, ale so svojou zanedbanosťou, lokálnou svojráznosťou a odstrčenosťou so znakmi malomesta uprostred veľkomesta sa stáva dôležitou súčasťou deja. Štyri postavy splietajú v štyroch navzájom prepojených poviedkach svojimi osudmi román ako portrét odpudivej doby, ktorá ľuďom, ktorých karty boli od samého začiatku rozdané k prehre, nič neodpustí a naopak sa vkline do každej skuliny ich najintímnejšieho súkromia. Autorke sa podarilo sugestívne popísať osudy detských priateľov, ktorých životy ťažko poznamená a nakoniec aj premôže komunistická prítomnosť aj ľudská malosť, proti ktorým sú bezmocné aj tie najskutočnejšie city a priateľské putá.