Karel Čapek (1890-1938) patrí medzi tých niekoľko literárnych velikánov, ktorých diela nič nestratili zo svojej čtivosti ani trištvrte storočia po tom, čo boli napísané. Zo všetkých jeho románov, próz i skvelých fejtónov patria Poviedky z prvého a druhého vrecka k tomu najlepšiemu. Poväčšinou detektívne príbehy, ktorých hrdinami sú policajní komisári, agenti, strážnici, žandári, ale aj svadobní podvodníci, zločinci či fanatickí zberatelia, prinášajú oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Čiapok v nich uplatnil všetky stránky svojho výnimočného talentu. Nielenže je skvelým rozprávačom napínavých príbehov, ale zároveň majstrom paradoxov, autorom, ktorý raz uplatní svoj zmysel pre jemnú iróniu (básnik vo svojich veršoch podvedome zachytí číslo auta, ktoré zrazilo ženu), inokedy priblíži svoje poňatie spravodlivosti, ktorú nemožno vtesnať. inokedy napoly vážne napoly s tichým úsmeškom predvedie novú psychoanalytickú metódu ako usvedčiť vraha aj rýchlo rozpoznať novinárov. Čapkove poviedky sú preložené do všetkých mysliteľných jazykov, väčšina z nich bezpochyby obstojí v porovnaní s dielom najväčších majstrov drobných próz vo svetovej literatúre; priznávam, že nikdy som žiadnu knihu nečítal toľkokrát as takým potešením ako práve túto.