Klasik českého realizmu je v tomto zväzku Českej knižnice predstavený ako myšlienkovo originálny autor mnohých polôh: ako humorný idylik s rešpektom k vidieckym tradíciám, ako kritický realista, ktorý vyhrotene prežíva stretávanie odchádzajúceho dedinského sveta s modernou priemyselnou civilizáciou, ale aj ako úplne moderný spisovateľ, ktorý je schopný pre pomenovanie nových spoločenských problémov nájsť nové postupy. Raisove poviedky zobrazujú nielen idylickú, ale aj odvrátenú tvár českého vidieka, hrabivosť, nečiteľnosť a sebectvo. Zväzok prináša výbor z Raisových súborov Výminkári (1891), Horské korene (1892) a Potmechuť (1892).