Sto osem krátkych lyrických textov v knihe Prach prázdna českého básnika Iva Hucla je predovšetkým svedectvom o svete na odvrátenej strane našich očí, svedectvom o myslení bez konceptov a stratégií, o reči, ktorá nás skrze zobratie obracia do vnútra pojmov; svedectvom o ceste skrze závoj jazyka späť k prírode, k okamihu, v ktorom príroda, umenie a život sú vzájomne zameniteľné, o jednoduchej všednosti, ktorá skrýva nevšedné tajomstvo, o nečinnosti ako možnosti uchopenia úplnosti sveta, kde nič nechýba a nič neprebýva, kde uvidieť znamená byť.
Prevažná väčšina textových obrazov tejto knihy bola zachytená v krajine južných Brd, iné boli zaznamenané na autorových cestách po Japonsku a Srí Lanke.