Slávnou monografiou o ľudskej komunikácii z roku 1967 sa etablovala skupina psychológov a psychiatrov okolo Mental Research Institute v americkom Palo Alte. Knihu možno považovať za základný prehľad tzv. komunikačnej psychoterapie. A tak sa už dnes klasickou stala téza „nemôžeme nekomunikovať“ či predpoklad, že klient nemôže byť liečený izolovane, ale ako súčasť systému, predovšetkým rodiny. Autori popisujú, ako k patológii prispievajú rôzne komunikačné hry a paradoxy, operujú s pojmami typu „dvojná väzba“, „digitálna a analógová komunikácia“, „metajazyk“. Úloha jazyka vo vzťahoch je demonštrovaná na rozbore divadelnej hry Kto sa bojí Virgínie Woolfovej od Edwarda Albeeho. Nechýba prepojenie komunikačnej teórie s existenciálnou filozofiou ani jej aplikácia v psychoterapeutickej praxi.