Kniha Pravdu hovoriť, pravdu žiť, obsahuje desať životných príbehov ľudí, ktorí sa zaslúžili o našu slobodu, demokraciu a občiansku spoločnosť.
Niektorí spomínajú aj na spoluprácu s prezidentom Václavom Havlom, od ktorého úmrtia tento rok uplynie 10 rokov. Niektoré rozhovory vyšli v skrátenej podobe v novinách, iné sú pôvodné a doposiaľ nepublikované. Kniha obsahuje množstvo unikátnych dobových aj aktuálnych snímok z osobných albumov, archívov inštitúcií aj od profesionálnych fotografov.

A kto v knihe pútavo rozpráva o svojom živote a zveril nám svoj názor na stav spoločnosti?
Generál nebies - letecké eso František Perina, ktorý odišiel do exilu bojovať proti nacistom, a ktorý musel po roku 1948 utekať druhýkrát, tentoraz pred komunistickým režimom.
Josena Napravilová, ktorá sa zúčastnila Májového povstania v Prahe a po vojne po Európe vyhľadávala zavlečené deti, medzi nimi aj tie z Lidíc.
Rehoľníčka sestra Akvinela Ludmila Loskotová z Kongregácie Školských sestier de Notre Dame, ktorá po zrušení kláštorov v 50. rokoch pracovala vo fabrikách, aby sa potom nasledujúce desiatky rokov venovala postihnutým, pre ktorých pomohla v Prahe vybudovať Domov sv. Rodiny, ktoré potom aj ako riaditeľka niekoľko rokov viedla.
Básnik a majster slova Karel Šiktanc, ktorý po roku 1968 nesmel dvadsať rokov publikovať, a ktorý sa nových knižných vydaní na pultoch dočkal až po roku 1989.
Rovnaký osud zakázaného autora zdieľal aj skaut a politický väzeň Jiří Stránský, autor legendárnej knihy i seriálu Zdivočelej krajiny.
Mnohoročný zákaz natáčania fillmov mal po roku 1968 aj režisér Juraj Jakubisko, ktorého snímky z druhej polovice 60. rokov - Kristove roky, Zbehové a pútnici, Vtáčikovia, siroty a blázni alebo Dovidenia v pekle, priatelia, skončili v trezore, a my ich mohli vidieť zase až po novembri 1989.
Bohatá činnosť v exile vyplnená zápasom za demokraciu vo svojej vlasti a pomoc druhým exulantom i disidentom určovali život tento rok deväťdesiatročnému jadrovému fyzikovi Františku Janouchovi alebo publicistovi Ivanovi Medkovi, ktorí sa obaja po roku 1989 vrátili slúžiť späť do slobodnej vlasti na ceste. Jeden preto, aby prostredníctvom založenej Nadácie Charty 77 pomohol vytvárať občiansku spoločnosť, druhý, aby pokračoval v službách štátu ako kancelár prezidenta Václava Havla.
Svojím hrdinstvom a odvahou dodnes budí pozornosť a obdiv mnohých ľudí aj Jozef Mašín, syn popraveného vojnového hrdinu generála Jozefa Mašína a účastník II. aj III. odboja, ktorý sa s bratom Ctiradom a kamarátom Milanom Paumrom v 50. rokoch plných väznenia, mučenia a popráv doslova prestrieľal zo zadrátovaného Československa na Západ, aby sa mohol zapojiť do boja proti komunistickej totalite.
Nádych slobody, viery a optimizmu nám potom spoza železnej opony múdro vlieval niekoľko desiatok rokov v rozhlasových príhovoroch Radia Vatikán boskovický rodák, jezuita a kardinál Tomáš Špidlík, ktorý zomrel pred 11 rokmi a je pochovaný na Velehrade.

Kniha prostredníctvom rozhovorov mapuje pozoruhodné životné osudy, ktoré podstúpili ľudia, ktorí sa vo vtedajšom Československu museli a vedeli správne rozhodnúť. Nenechajme ich, prosím, kvôli nezadržateľnému prúdu času upadnúť do zabudnutia, ale znovu si ich pripomínajme, pretože bez týchto a im podobných ľudí by naša krajina nebola už vyše tridsať rokov slobodná.