Hádam, ako ďaleko si budem, ak siahnem na seba vypožičaným gestom, ak sa oslovím infinitívom, ak nebudem precízne, ružoliace mäso, ale pravý uhol. Pravý uhol môže byť utopicky chápaný ako jediný správny uhol (pohľadu). Básnické usilovanie o priestor, kde nič nie je nakrivo, ako naivný spôsob dosiahnutia vnútornej (ne)usporiadanosti. Rovnobežky, tvary, hrany, polovice, viny… Stupne ako vývoj. Paradoxy blízkosti a vzdialenosti, pohybu a nehybnosti, pokoja a nepokoja. Estetika pravouhlosti ako jediný možný koncept vonkajšieho vizuálneho aj vnútorného duševného sveta. Pravouhlé sny. Básne z rokov 2017 až 2019.