Kniha obsahuje väčšinu autorových raných textov, publikovaných v súboroch Rozcvičky (1966), Chlad (1967) a Čakanie (1971) a poviedku Heautontimorumenos venovanú Jánovi Palachovi, vytlačenú roku 1969. V týchto absurdných a často mrazivých, perfekčných , tušíme túžbu dotknúť sa tých najneskorších tajomstiev existencie.

Dumitru Ţepeneag (nar. 14. 2. 1937 v Bukurešti) je výnimočným zjavom rumunskej literatúry; prozaik a esejista, jeden z najvýznamnejších prekladateľov z francúzštiny; je tiež úspešný šachista. V raných sedemdesiatych rokoch odišiel do francúzskeho exilu. Jeho dielo bolo vždy spojené s politickou angažovanosťou, proti totalite vystupuje z ľavicových liberálno-socialistických a anarchistických pozícií. Je spoluzakladateľom a teoretikom literárneho oneirizmu, ktorý sa radikálne postavil proti socialistickému realizmu. Sen oneirizmus chápal ako objekt vedomého zaobchádzania za predpokladu permanentnej kontrolujúcej lucidity.