Hoci sa kniha K. Borského „Precitanie do tmy“ tvári ako román, nič v nej nie je vymyslené. Autor do osudov Antonína Bárka a jeho ženy Kristiny vkladá svoje vlastné zážitky a životné skúsenosti. Rozprávanie v tretej osobe však ponúka možnosť posúdiť sám seba s potrebným odstupom, uľahčuje vyslovovať o sebe hanu i chválu. Osobný príbeh A. Bárka sa podobá príbehom jeho spolubojovníkov, ktorí sa od totalitnej moci dočkali nezaslúžených krívd a príkorí. V tomto zmysle je osud hrdinu knihy zovšeobecneným obrazom stoviek frontových bojovníkov za slobodu.