Výbor z milostnej poézie z rokov 1965-2000 si usporiadal sám autor. Ide o už druhý Šrutov autorský výbor z milostnej poézie, a iste to nie je náhoda.
Pavel Šrut ako málokto zo slovenských básnikov svojej generácie prežil a vo svojich veršoch i piesňových textoch stvárnil lásku medzi mužom a ženou nielen ako to najdôležitejšie v ľudskom živote, ale tiež ako osudový, existenciálny rozmer ľudského bytia vôbec.
Láska prechádza všetkými básnickými zbierkami, ktoré Šrut napísal, vo výbore máme teda možnosť sledovať, ako sa jej uchopenie vo veršoch v priebehu desaťročí premieňalo.
Šrutov neobyčajne bohatý a jemný básnický jazyk, často pracujúci so slovnými hračkami, narážkami a alúziami, rozohráva tie najjemnejšie detaily, od duševných hnutí po dotyky erotické. Bez preháňania možno povedať, že práve tu sa Šrut prejavuje ako skutočný básnický majster.
Záver zväzku tvorí niekoľko strán veršov úplne nových, doteraz nepublikovaných, s ktorými sa čitatelia v tejto knihe môžu zoznámiť po prvýkrát.