Cesty tvoria mystickú sieť spájajúcu človeka so Zemou. Krajina si svojim reliéfom určila, kadiaľ po nej budú ľudia chodiť, a urobila niektoré miesta neschodné a iné priechodné. Tými potom človek odpradávna prešľapával spojenie medzi osadami, k poliam, k lesu a okolo riek, za prácou a obživou a za obchodom. Ako staré tie cesty môžu byť? A nie je nakoniec chôdza po nich rituálom na uctievanie Zeme a našich predkov - predchodcov? Každá cesta má svoj charakter, svoj význam a účel, niekedy zrejmý inokedy skrytý, a tiež svoju históriu, ktorú už často môžeme odhaľovať len intuíciou. Čo všetko sa na nich prihodilo, ako tá krajina vyzerala skôr a čo v nej predchádzajúce generácie zanechali? Bola doba, keď pri cestách stávali kríže, božie muky alebo len sväté obrázky. Niektoré boli na miestach, kde niekto zahynul, iné len tak, na zastavenie pocestného a jeho krátkej modlitbe. Autorka je zábrežskou výtvarníčkou a pedagogickou. Zdrojom a inšpiráciou na spísanie tejto knihy jej bolo lesnaté údolie Drozdovskej Píly pri Zábřehu, kde autorka žije as ktorými je celoživotne spojená.