Básnická zbierka Príbehy prináša okrem retrospektívnych, osobne ladených básní aj texty-osobné drámy spodobené napríklad do vulkanických zemských pochodov (Zrodenie sopky). Niektoré z nich čnie ako obranný val proti danosti osudu a statickosti spoločenských rolí, inde sa surovosť príbehu preklápa v humornú nadsázku a (seba)iróniu. Pritom naprieč celkom idú témy cesty, citových väzieb, spoločenských predsudkov a existenciálnych otázok. Pre básniarku Janu Sovovu, profesne prekladateľku z taliančiny, je zásadná však práca s jazykom, akú formu i zodpovedajúci štýl je možné prisúdiť danému textu. Ako píše o autorke Jonáš Hájek: Pred viac ako polstoročím odhodil Jaroslav Seifert "veteš metafor a nádchov" a svojich čitateľov zmiatol: v jednoduchých riadkoch videl spev spočiatku len málokto. Ani Príbehy Jany Sovovej napriek svojej jednoduchosti nechýbajú melódii a rytmus, ktoré robia verš veršom, stačí byť pozorný. Hľa, próza v básni, zdôrazňujem v básni, bezbranná aj sebavedomá!