Tridsaťštyri poviedok z neobyčajne plodného obdobia v živote Charlesa Bukowského, konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov. Vtedy svojimi provokatívnymi textami pravidelne zásoboval undergroundové časopisy, aby nonkonformným, drsne originálnym štýlom reflektoval svoje existenciálne zúfalstvo, pijanskú samotu, zmysel pre laškovnú perverziu a morbídny humor, ale aj silnú potrebu lásky a úprimnosti. Samozvaný „starý prasák“ americkej literatúry vo svojich poviedkach brázdi bary, kriminály, milostné lôžko i psychiatrické liečebne, prežíva v drsných uliciach veľkomiest, upíja sa k smrti, ubíja prácou, zožiera láskou. Rád sa oddáva podivuhodným formám sexu, s gustom trúsi životné múdrosti, tepe do literátov aj politikov, uťahuje si z hippies, je prenasledovaný šialenou posteľnou bielizňou.