V Príbehoch od rieky Chu lan che sa čínska prozaička Siao Chung (1911-1942) vracia do času detstva, ktoré prežila v mestečku Chu lan v severovýchodnej Číne. Siao Chung zomrela vo veku iba tridsaťjeden rokov, za svoj krátky život však stihla napísať rad pozoruhodných diel, a jej tvorba predstavuje jeden z vrcholov modernej čínskej literatúry prvej polovice 20. storočia. Príbehy od rieky Chu lan che sú podmanivým návratom do sveta detstva, ktorý už podľahol pôsobeniu času, bolestnou spomienkou na ľudí, ktorí už nie sú. Vnímavý a okúzlený pohľad dieťaťa je len jedným z mnohých hlasov, ktorým spisovateľka vo svojej lyrickej próze dáva zaznieť. K hlavným prvkom diela okrem iného patria všadeprítomné motívy osamotenosti, bezcitnosti, choroby a smrti. Literárny časopriestor spisovateľkinho detstva je nadaný radom významov a konotácií. Rozprávanie využíva symboliku vertikálneho a horizontálneho členenia priestoru, opozíciu blízkeho a vzdialeného, známeho a neznámeho, vnútorného a vonkajšieho. Plynutie času je určované striedaním svetla a tmy, dňa a noci, sledom ročných čias. Podoby a tváre sveta sú modelované subjektívnym vnímaním a prežívaním detskej hrdinky. Výsostne literárny obraz sveta nazeraného očami dieťaťa v neposlednom rade ponúka mimoriadne zaujímavý exkurz do sveta tradičných čínskych obyčajov, sviatkov, ľudových zábav a náboženských praktík.