Kniha nadväzuje na už vydané poviedky pod rovnakým názvom. Aj tentoraz sa autor inšpiruje autentickými zážitkami (Jaromil, Školská rozprávka, Pomenovanie, Záhrada či Muzikológovia), ale viac vzťahuje svoje autorské gesto k silne osobným motívom rozvádzaným fantáziou (Mamička, Cti svojho otca, Vlčí kruh, Valentín a Leporelo). Aj v týchto príbehoch autor prechádza svetom mediálnej či umeleckej tvorby a prirodzene otvára aj skrinku so spomienkami na detstvo. Neubránil sa vyskúšať si experimentálne postupy, v ktorých sa zrkadlí žáner rozprávky, ohlasy pražského literárneho pábenia alebo zásah filmovou formou kinoautomatu. V poviedke Jaromil vzdáva hold Jaromilovi Jirešovi, s ktorým ho na počiatku kariéry spájal rad spoluprác a ktorý ho nasmeroval k režijnej práci. Aj tu sú niektoré konkrétne postavy nasvietené jasným svetlom, iné zostávajú v tieni a šerosvite premenené tvorivou fantáziou. A tá vstupuje do denníka režiséra vždy av každej poviedke.