Príbehy som pôvodne zaznamenala pre seba a pre svojich blízkych. Syn a vnuk mi pomohli poviedky usporiadať a nakoniec sme sa spoločne rozhodli, že ich ponúkneme vydavateľstvu na zverejnenie. Krátko som pracovala ako účtovník, potom už celý život s ľuďmi. Na úrade starostlivosti o deti som riešila problémy slobodných matiek, hľadala som a usvedčovala zablúdené oteckov, vymáhala pre deti výživné, dohliadala na výchovu detí v problematických rodinách, sprostredkovávala som osvojenie detí, alebo ich umiestnenie v ústavoch, pri rozvodoch som navrhovala zverenie detí do starostlivosti jedného z rodičov a výšku výživného. V ďalšom zamestnaní som sa snažila vo výchovnom ústave pre mladistvé dievčatá byť dobrou vychovávateľkou. Nakoniec som v psychiatrickej ambulancii dohliadala na stav duševne chorých pacientov, počúvala náreky manželiek aj manželov alkoholikov, alkoholu prepadnutých som sa snažila prinútiť na liečenie. Alkoholikom liečeným ambulantne som podávala antabus, poskytovala im psychoterapiu a pravidelne som organizovala KLUS, klub usilujúci sa o triezvosť, aby sa zabránilo, alebo aspoň znížilo riziko, že sa pacienti vrátia k démonu alkoholu.