Zbierka poviedok mladého talianskeho spisovateľa, ktorý okrem iného vyštudoval slavistiku a učí na niekoľkých európskych univerzitách. Jeho texty však nie sú poviedkami v pravom slova zmysle, ide skôr o akési vnútorné výpravy do stále častejšie zabúdaných zákutí pocitov a nálad, aké človeka prepadajú, ak sa ocitne v neznámom prostredí nového mesta či cudzej krajiny. Autor sa v niekoľkých týchto drobných reflexiách vyznáva aj zo svojej náklonnosti k Prahe, kde tiež pôsobil. Catelliho krátke prozaické texty, ktoré majú ambície miestami sa premeniť na báseň, výstižne uzatvára doslov Petra Kráľa.