Nielen jednotlivci, ale aj celé kultúry si uchovávajú spomienky, vytvárajú svoju „pamäť“. Zakladajú tak svoju identitu a legitimitu, potvrdzujú svoje ciele. Aleida Assmannová si kladie otázku po najrôznejších úlohách kultúrneho spomínania a jeho prostriedkoch (ako sú spisy, obrazy, pamiatky) v ich historických a technických premenách, rovnako ako po spôsoboch nakladania so stále narastajúcim poznaním, pri ktorom získava na význame nielen politika a veda, ale tiež umenie.