Jakub Češka vo svojom uvažovaní o literatúre zotrváva v inšpiratívnom myšlienkovom ovzduší tvorcov, akými sú predovšetkým Milan Kundera a Bohumil Hrabal. Každý zo spisovateľov predstavuje bohato rozvinuté literárne gesto. Svojbytnosť, kontrastnosť a do značnej miery tiež ich komplementárnosť nabáda k ich vzájomnej konfrontácii. V tejto komparatívnej perspektíve môžeme sledovať napríklad rozdielne pojatú tematiku domova, ktorá sa premieta do špecifickej výstavby celého literárneho diela. Autor v interpretácii vyhranených spisovateľských typov (okrem menovaných spomeňme ešte Veru Linhartovú a Jaroslava Havlíčka) nastoľuje všeobecné témy tesne späté s literatúrou: sen ako neopomenuteľnú skúsenosť tvorby, presvedčivosť a uhrančivosť literárnych gest a nadreálnu prírodu.