Tretia básnická kniha Jána Macháčka. Aj keď, ako podtitul knihy "Denníky z rokov 2006-2015" napovedá, nejde o zbierky poézie, ale skôr o osobné výpovede vo väčšine prípadov až "na kosť" autobiografické. V jednom rozhovore Macháček o svojich knihách povedal: "Viem, že píšem takmer bez metafor, viem, že môj rým nie je originálny a moja čeština je skôr civilná, napriek tomu sa mi zdá, že snaha vypovedať svoj život pomocou veršov bez masky, póz a piruet má zmysel Poučená úprimnosť, nie exhibicionizmus Snáď je to málo, ale to, že mám svojich čitateľov, ktorí mi občas píšu aj o svojich životoch, ma uzmieruje s tým, že keď sa pozerám na Sovu, Kainara alebo Mikuláška, pozerám sa veľmi ďaleko do výšky." Macháček je ateista. Jeho jediným bohom je žena, darkyňa a hýbateľka života, stelesnená konkrétnymi ženami z jeho príbehov. Básnik vo svojej novej knihe rozpráva o pocitoch prázdnoty, márnosti, súboji s alkoholizmom, pálčivosti starnutia a hrdosti. A tiež o nádeji a chuti žiť.