Vo svojom najznámejšom diele Prirodzené právo a dejiny Leo Strauss popisuje a hodnotí dôvody, ktoré viedli k odmietnutiu prirodzeného práva. Vysvetľuje dôsledky tohto odmietnutia aj to, prečo argumenty proti prirodzenému právu nie sú platné. Tým, ktorí ho odmietli v mene bezbrehej tolerancie, pripomína paradox ich voľby. Podľa neho potom totiž platí, že „čím viac vzdelávame rozum, tým viac vzdelávame nihilizmus“. A "nevyhnutným praktickým dôsledkom nihilizmu je fanatické tmárstvo a spiatočníctvo", pripomína Strauss.