Kniha sa zaoberá fenoménom tzv. vzónových procesov s nacistickými zločincami, ktoré jednotlivé víťazné mocnosti viedli vo svojich okupačných zónach rozdeleného Nemecka a ktoré dodnes trochu nespravodlivo zostávajú v tieni známejšieho hlavného norimberského procesu. V rámci povojnovej zónovej justície boli súdené takmer všetky osoby spoluzodpovedné za predtým nepredstaviteľné nacistickej zločiny, či už išlo o čelných predstaviteľov režimu, priemyselníkov, ktorí koristili z nacistickej agresie, lekárov, ktorí odhodili všetky etické zásady svojej profesie a vstúpili do služieb zvrátenej ideológie, personál koncentračných táborov či o obyčajných, politicky neangažovaných Nemcov, ktorí sa však pod vplyvom pseudofilozofických nacistických teórií dopustili tých najstrašnejších zločinov. Skúmanie zónových procesov však nepredstavuje iba fungovanie Nemecka v čase Hitlerovej vlády, ale aj prístup k spravodlivosti, ideové zakotvenie a povojnové politické smerovanie jednotlivých víťazných mocností. Práve vývoj v okupačných zónach a vtedajšie vzťahy medzi Spojenými štátmi, Sovietskym zväzom, Francúzskom a Veľkou Britániou akoby predznamenávali udalosti druhej polovice 20. storočia v Európe i vo svete. Zónové procesy sa tiež javia ako príhodné zrkadlo, ktoré ponúka unikátny pohľad na české a slovenské retribučné procesy.