Od japonského vydania posledného románu Komturova smrť ubehli už viac ako štyri roky. Haruki Murakami teraz prichádza s novou zbierkou poviedok, ktorú identifikuje už názvom: Prvá osoba jednotného čísla. Pre autora bolo dlho typické, že písal v prvej osobe. Tretiu rozprávaciu osobu začal používať až v neskorých dielach. Nielen týmto prvkom, ale aj štýlom a témami sa teraz vracia ku koreňom. A tiež bilancuje. Máme tu osem textov, ktoré si môžeme labužnícky vychutnať. Murakami píše o študentskom živote v 60. rokoch minulého storočia, hovorí o láske k jazzu alebo o obdive k skupine Beatles; napokon spisovateľ už dve staršie poviedky nazval podľa ich piesní: Drive My Car a Yesterday. V poviedkach sa dostávajú k slovu náhodné aj záhadné stretnutia, autor popustí uzdu fantázii: slávny jazzový saxofonista Charlie Parker podľa neho nezomrel roku 1955, ale dožil sa 60. rokov. V úsmevnej poviedke Spoveď opice zo Šinagawy sa rozprávač na svojich cestách dostane do malého hotelíka, kde narazí na hovoriaceho opičiaka, ktorý má rád hudbu Antona Brucknera a ktorý mu ochotne umyje chrbát. Haruki Murakami v poviedkovom súbore tiež bilancuje. Hovorí, že na pribúdajúcich rokoch nie je zvláštne to, že človek sám starne. Prekvapivé je skôr to, ako hrozne zostarli ľudia z jeho generácie, obzvlášť ženy… Nečakajte posolstvo, vysvetlenie alebo rozuzlenie, ba ani prekvapivé pointy nie. Poviedky majú inú schopnosť – zostanú vám v hlave nadlho. Možno už sa ich nezbavíte nikdy.