Šiestym zväzkom Spisov Jozefa Čapka zahajujeme edíciu výtvarnej publicistiky - najrozsiahlejšej a doposiaľ najmenej známej oblasti Čapkovho literárneho odkazu. Čapek sa jej venoval paralelne so svojou tvorbou výtvarnou a literárnou prakticky po celý život, svoj prvý výtvarný referát publikoval ako študent Umeleckopriemyselnej školy v roku 1905, posledný napísal pre Ľudové noviny cez prázdniny 1939, niekoľko týždňov pred svojím zatknutím.

Prítomný zväzok je venovaný obdobiu 1905-1920, kedy Čapek od začiatočníckych referentských pokusov postupne dozrieva vo výraznú osobnosť predvojnovej avantgardy. Vo svojich statách sa snaží výtvarný život nielen sledovať, ale aj aktívne utvárať. Presadzuje princípy nových umeleckých smerov, obhajuje nepopisný vzťah umenia k skutočnosti a učí vidieť krásu "modernej výtvarnej formy". Jeho referáty postihujú podstatné udalosti českej výtvarnej scény v širokom zábere od aktivít tradične orientovaných spolkov po nové výboje av medziach možností mapujú aj aktuálne umelecké dianie v Paríži av Berlíne. Počas prvej svetovej vojny, kedy umelecké dianie živorí a pre kritika nie je v Prahe príliš veľa príležitostí, sa Čapek sústreďuje k všeobecnejším teoretickým reflexiám a svoju interpretáciu moderného umenia rozvíja v osobitú koncepciu moderného primitivizmu.

Sprístupnenie tohto súboru Čapkových textov umožňuje hlbšie poznanie teoretického zázemia jeho umeleckej tvorby a poskytuje aj dôležitý pramenný materiál na interpretáciu našej predvojnovej avantgardy.