Rozsiahle literárne, tj básnické, prozaické aj esejistické dielo Pavla Rejchrta (nar. 1942), do roku 1990 nepublikované, teraz sympaticky rozhojňuje ďalšie autorove knižné publikácie s názvom Pustinami k vďakyvzdania. Ide o prokomponovaný cyklus básní a próz, z ktorých niektoré vznikli v pôvodnej podobe už pred drahým časom (napríklad v sedemdesiatych rokoch 20. storočia), väčšinou ale v priebehu terajšieho kalendárneho roka, tj 2018. Niektoré staršie texty boli pre toto vydanie dôkladne upravené či prepracované, ako celok však kniha predstavuje pozoruhodnú vizitku novej Rejchrtovej básnickej a prozaickej tvorby.
Jednotlivé prozaické i veršované útvary z tejto publikácie sa dajú v súlade s umelcovou celoživotnou estetickou a filozofickou orientáciou označiť za existenciálne ladené v duchu novodobého kresťanského, zvlášť evanjelického post-existencializmu. Do mnohých z nich však výrazne, úporne aj úpenlivo vstupuje pálčivá problematika aktuálnej ľudskej situácie: taká, ako ju autor, ako sám hovorí, bolestne vnímal a niesol s túžbou, aby takú nebola. Sčasti v týchto príbehoch a básnických vyznaniach poznovu ožíva rovnako eruptívny ako sebazpytujúci svet šesťdesiatych rokov, v ktorých Pavel Rejchrt vyzrieval a začal formovať svoje poňatie umeleckej tvorby a náboženskej viery, sčasti z nich prostredníctvom reflexie súčasnej a mnohotvárnej. pomyselnými i nepomyselnými pustatinami, v ktorých podľa autorovho presvedčenia mnohí žijeme a pohriechu aj nimi žijeme. Jeho vyznávačské príhovory vyzývajú k bytostnej očiste našej mysle, sú to však v prvom rade beletristické i poetické príhovory literátove a mysliteľove. Smerujúce k nadčasovému vďakyvzdania aj vďakyčinenia.