Druhá zbierka Radka Glabazni signalizuje úkrok od poetiky jeho dvojjazyčnej prvotiny "Teraz ešte hlavou o črepy", kde autor hľadal inšpiráciu najmä v miestach spojených s jeho obľúbenými literárnymi postavami a tvorcami. Vďaka týmto priznaným asociáciám zbierka mierila skôr k "poučenému" publiku, čo je prístup, ktorý autor vo svojej druhej básnickej knihe úplne opúšťa.
Tematicky zovretý súbor textov citlivo zaznamenáva novodobé posuny vo vnímaní a fungovaní rodiny. Uvedomuje si znejasnenie predtým ostrých kontúr otcovskej role, s nadhľadom priznáva ústup z pozície tzv. „hlavy rodiny“. Dokumentuje stereotypy každodennosti, priznáva vlastnú pohodlnosť aj stratu "životnej iniciatívy" v súvislosti s hlásiacim sa stredným vekom. Zbierka však nie je svedectvom o prežívanej kríze - skôr konštatuje, že náš život sa síce stal iba ozvenou rokov minulých, na oplátku sme však (snáď) konečne našli jeho zmysel: zanechali sme vo svete vlastnú "ozvenu" v podobe detí, životnú energiu sme odovzdali do ďalšej generácie.
Názov Reverb (angl. "ozvena") tak neodkazuje len do anglicky hovoriaceho prostredia, v ktorom sa autor profesne pohybuje, ale stáva sa tu nosnou metaforou.