Syn zámožného advokát Filipa Messera a Berty, rodené Heim; obaja boli židovského pôvodu a nemeckého jazyka. V roku 1900 sa M. presťahoval do Budapešti a nechal si úradne zmeniť priezvisko na „Meszlény“, od r. 1902 študoval na tunajšej univerzite filológiu, v r. 1908 tu obhájil prácu venovanú dielu HW von Gerstenberg. V rokoch 1909-14 žil vo Švajčiarsku - najprv v Berne, potom v Ženeve (z tejto doby pochádza niekoľko jeho knižných monografií a predovšetkým séria statí publikovaných najmä v berlínskom časopise Die Grenzboten), v r. 1912 sa habilitoval na ženevskej filozofickej fakulte. Po vypuknutí vojny načas zakotvil v Poznani a redigoval tu časopis Aus dem Posener Lande, počas r. 1915 musel narukovať. V r. 1917 bol vojenskej povinnosti oslobodený a začal vyučovať na obchodnej akadémii v Pozsony/Pressburgu. V r. 1918 vyšla konečne knižne prvá časť jeho monografia o Carlovi Spittelerovi (Karl Spitteler und das neudeutsche Epos). V povojnovej Bratislave zostal zakotvený až do r. 1922; podieľal sa na prevádzke miestneho Umeleckého spolku, v r. 1920 vydával mesačník Das Riff. V r. 1922 sa stal lektorom nemčiny na pražskej českej filozofickej fakulte, rok nato sa tu neúspešne pokúsil o habilitaciu, pokračoval však v práci lektora. Zásadnú platformu našiel už v tom čase v denníku Prager Presse, kam prispieval texty o literatúre, avšak postupne predovšetkým o aktuálnej kunsthistorickej či výtvarnokritickej produkcii. Do roku 1940 M. spojil sily aj s redakciami niekoľkých ďalších periodík – najvýraznejšie s časopismi Kunst für Alle, Slobodný slobodomurár, Forum, Dielo a Filozofická revue, v roku 1938 vyšiel knižne jeho diptych Ako sa pozerať na obrazy a Ako sa pozerať na sochy. Vojnu prežil, k transportu do Terezína nastúpil až vo februári 1945. Aj po vojne vyučoval na pražskej filozofickej fakulte, v textoch publikovaných do r. 1948 sa zaoberal najmä európskou lyrikou, mal pravdepodobne v pláne vydať ďalšiu väčšiu rilkovskú prácu, na čo nedošlo. Posledné lektorské kurzy si odbil v r. 1958.
Kniha je v prvom rade výborom z textov Richarda Messera (Meszlénye/Meßlenyho). Väčšinu ich publikoval nemecky, a pretože texty sú ponechané v pôvodnom znení (a na tom základe iba edične upravené), výsledná antológia je dominantne nemeckojazyčná. Vzniknutý korpus, obsahujúci väčšie stati i drobné recenziové glosy, má vyzvať k podrobnejšiemu - hoci prierezovému - zoznámeniu s okruhmi tém, ktorým M. venoval pozornosť, má byť príležitosťou na nahliadnutie jednej špecifickej intelektuálnej dráhy, v jej konkrétnych artikuláciách a dis/kontinuitách. Jednu z dlhoročných liniek M. záberu otvára hneď úvodná stáť venovaná dielu C. Spittelera. Jeho eposy sa mu stali stredom úvah o spektre epických žánrov a možnostiach eposu v modernom literárnom diskurze, v týchto súvislostiach sa zaoberal aj dramatickou tvorbou JW Goetha a Ch. F. Hebbela, prozaickými novinkami "mladých Švajčiarov" a neskôr tiež dielom RM Rilka; previazanosť látky a určité (to isté švajčiarske) štátno-politické idey sledoval v knihe Tell-Probleme. Švajčiarske prostredie mocne stimulovalo aj M. interes o výtvarné umenie, ktorý sa prelial aj do pokusov výtvarnokritických či kunsthistorických, sústredených najmä k prácam F. Hodlera, G. Giacomettiho a C. Amieta. V týchto dvoch vrstvách sa M. písanie pohybovalo aj po ďalšie desaťročia, s prevahou druhej z nich v rokoch prvej republiky, resp. až do r. 1940, z ktorého pochádza posledný text nášho výboru. Po druhej svetovej vojne de facto M. ako výtvarný kritik/historik umlká, vracia sa k fascinácii dielom Rilkovým – avšak vo všeobecnejšom kontexte pojmu modernej lyriky. Osobitnú zložku utvára niekoľko textov programových, v ktorých M. exponoval svoju pozíciu kultúrnopolitickú: z nich bola do výboru zaradená dvojica textov z obdobia tajomníckeho pôsobenia v bratislavskom Umeleckom spolku (1919), ďalej stati Die wirtschaftliche Verantwortung (1921), ), Kaserne rechts, die Kirche links, die Maurer in der Mitte (1930) a Ziele und Wege (1936).