Skryli sme svoje tváre pod rúškom a svoje životy medzi štyri steny. Tak by sa dal stručne charakterizovať zovretý poviedkový súbor, ktorý vznikal od polovice marca do začiatku júna 2020. Koronavírus a karanténa ale nie sú v žiadnom prípade prvoplánovými témami textov. Poviedky ukazujú súčasného človeka v situácii, ktorú doteraz nespoznal a ktorá ho núti bilancovať a odhaliť, čo doteraz skrýval aj sám pred sebou. Rodina utekajúca v panike z mesta k príbuzným na chatu, osamelý muž zabarikádovaný v panelákovom byte, Václav podozrievajúci svoju ženu z nevery alebo výčitkami prenasledovaný Tomáš chystajúci sa ukončiť milostný pomer. A potom sú tu spomienky, ktoré nenaďalej obývajú všetky kúty neznámeho domova, návraty do detstva, k rodičom, k prvým láskam a ku všetkým tým zaprášeným životným plánom ukrytým v regáloch nepamäti. A nakoniec otázka, ako sa po tých sto dňoch vrátiť späť do reality.