Publikácia je venovaná plzenskému rodákovi profesorovi Jaroslavovi Šafránkovi, jednej z veľkých českých osobností. V rokoch 1948-49 pôsobil ako dekan Lekárskej fakulty v Plzni, preto jeden z pavilónov fakulty nesie jeho meno – budova sa radí k najvýznamnejšej architektúre mesta Plzne po druhej svetovej vojne. Súčasne to bol on, kto pred 85 rokmi uviedol do prevádzky prvú kompletnú aparatúru pre vysielanie a príjem mechanickej televízie.
Býva takmer pravidlom, že význační predstavitelia rôznych odborov bilancujú svoje životné skúsenosti či prihovárajú sa k čitateľom formou rozhovorov. Ústredným motívom knihy Rozhovoru zo Šafránku nechce byť podrobné vykreslenie osobnej a profesijnej kariéry našich významných odborníkov, ale zdieľanie ich osobných skúseností so starnutím a vekom. Aj preto sú v knihe zastúpené iba osobnosti, ktoré už dosiahli pomyselné hranice staroby. Niektorí z diskutujúcich poznali profesora Šafránka osobne, iní len sprostredkovane, jedni sa venujú problematike staroby z hľadiska svojho profesijného zamerania, druhí majú neprofesnú osobnú skúsenosť. Čitateľ tak dostáva do ruky knihu plnú životnej múdrosti, optimizmu, ale aj jasne priznaných právd vlastného veku. Pestrá mozaika prístupov k životu, ktorá stojí