V druhom zväzku svojich Rôznych riečisk pokračuje Ľudovít Kundera v "portrétovaní" priateľov (Jánuš Kubíček, JM Tomeš, Ján Grossman, Ivan Slavík, František Foltýn, Ida Vaculková...), viac sa však prikláňa k svojráznym fejtónom. Na záver sa vracajú tam, kde bežné memoáre obvykle začínajú: do detstva a inošstva. Zväzok je doplnený dvoma staršími textami: Svízelný Kunštát, "vyznanie kunštátskej Ľudovíta Kundery", a Ra-memoáre, vzniknuté v roku 1988 pre obšírny katalóg výstavy postsurrealistickej Skupiny Ra.