Kniha Len Lien-kcheho, majstra zožieravej satiry a magickej absurdity, vyzerá na prvý pohľad ako rozprávka o dvoch znepriatelených rodoch vládnucich v dedine, ktorá sa počas niekoľkých desaťročí čínskej hospodárskej expanzie mení na mnohomiliónové mesto. Zložité rodinné a milostné väzby sa prepletajú s tými mocenskými, rozkvet rodu ide ruka v ruke s rozkvetom mesta Rozpukov. Čoskoro však začíname chápať, že rozprávka sa mení na mrazivé podobenstvo o korumpujúcej moci peňazí, cynizmu, bezohľadnosti a ziskuchtivosti, ktoré v čínskych pomeroch dosahujú natoľko nepredstaviteľné rozmery, že jediným prostriedkom ich zachytenia je práve spomínaná absurdita a magickosť líčenia. V tomto zmysle je Jenov román mimoriadnym umeleckým svedectvom pre dobu, v ktorej začína hrať Čína z globálneho pohľadu dominantnú úlohu.