Tretia zbierka laureátky Ceny Jiřího Ortena Věry Rosí opúšťa zvučkovú formu predchádzajúcej básnickej knihy a ako by sa oblúkom vracala k prvotine Holý biely kmeň. Hoci zhustené životné príbehy a medziľudské vzťahy, najmä zúfalá pretrhnutosť partnerského spolužitia muža a ženy, tvoria tematické jadro zbierky, stále zostal neprebádaný priestor krajiny v jej početných podobách - krajiny miest, vsí, lesov i záhrad, babičkine sednice a mólových skríň i ciest vlak ktorý už nestavia ani v staniciach.