Ôsma samostatná kniha plzenskej prozaičky Jitky Prokšovej je súborom pätnástich poviedok. Autorka sa v duchu svojej doterajšej tvorby aj tentokrát venuje medziľudským vzťahom, vstupuje do psychológie postáv a uplatňuje cit pre detail, ktorý môže často zmeniť osud jej literárnych hrdinov. Text sprevádzajú fotografie Evy Hubatovej.