Raj kreténov pod Řípom, nevŕzgam a neškrípom. Ešte hlt nechutnej pálenky a vo dverách do pivnice zastaví vlak, ktorý ju vyslobodí, ale len na chvíľu. Vesmír je bez boha, kuchyňa prázdna av krabici čaká flagelantské náčinie. Zo všetkých tragédií sa nakoniec stane len sprievod maškarov kráčajúcich do zabudnutia. A život práve teraz? Ochotnícky kus, cirkus, starý alebo nový, a nie je nikto, kto by dnes večer nebol prizvaný. A v pántoch brány od mŕtveho adamovského údolia škrípe piesok. Názov poviedkovej knihy Stanislava Barana odkazuje k známemu myšlienkovému experimentu a naznačuje onú "ambivalenciu javu a neistotu v predpokladoch". Baran je spisovateľ neexhibujúci, napriek tomu sa nebojí životy svojich hrdinov nečakane ozvláštňovať akúsi pitoresknou mágiou, prizvaním úplne reálnych postáv či miest a nezriedka aj robustným humorom a tragikomikou.