Básnická prvotina Dominika Melichara Schýlené telo zhŕňa tvorivý princíp, ktorý osciluje na pomedzí existenciálnej tiesne a telesnej konečnosti. Vníma lyrického rozprávača ako svojím spôsobom dystopického antihrdinu osamoteného vo svete, ktorému nerozumie, ktorý mu permanentne „trhá kusy tváre“ az ktorého chce „von/konečne von“. Aj napriek tomuto do istej miery nihilistický pocit presvitá v Melicharovej poézii istá nádej, že jej lyrický hrdina svojmu okoliu porozumie. Je to zrejmé aj zo skladby zbierky, ktorá je uvádzaná prológom, členená do štyroch krátkych oddielov vykročenia, nabádania, vyjadrenia a vyskočenia a zakončená epilógom. Narativita týmto spôsobom navodená iba uzatvára celkovú potrebu príbehu, ktorý má svoj koniec.