Zbierka poézie Jaroslavy Hercíkovej, v poradí už šiesta, nadväzuje neškandálne a logicky na jej predchádzajúcu tvorbu. Šesťdesiat poetických útvarov pestrého rozsahu, nezriedka na pomedzí zámerne vyšinutých "ľudových múdr", odetých do rúcha osobitého prejavu autorky a jej zmyslu pre paródiu a slovné hračky (rovnako ako veľmi individuálne chápanie čierneho humoru), stojí v knihe vzájomne a dôsledne proti sebe. Tvorí tak vzdúvajúci sa kontext napätia, oscilujúci medzi veľmi subjektívnym poňatím filozofie bytia a úmyselne zjednodušenou interpretáciou "všetkého ostatného".