Autor chvíľami nezaprie surrealistického básnika, ktorého okúzľujú práve nepatričné, prekvapivé spojenia. V úhrne potom Erbena zaujíma uspôsobenie ľudského vedomia a jeho premeny v dnešnom postmodernom veku. Snaží sa mozaikovito dobrať hlbšieho obrazu človeka a jeho vnútra v priebehu dejín, a tým lepšie potom aj ozrejmiť vnútorné ustrojenie človeka typicky (post)moderne roztržitého. Erbena priťahujú krajnosti, ktoré by mohli lepšie osvetliť ľudskú podstatu, ale aj moderné masové rituály prípadne rôzne bizarné aspekty komerčného, konzumného sveta, vrátane tých nechcene "poetických".