Autobiografický príbeh Nicolaia Lilina je fascinujúcim portrétom podnesterskej komunity Urkov, ktorá bola v tridsiatych rokoch minulého storočia násilne presídlená do oblasti dnešného Moldavska, svojimi koreňmi však dodnes tkvie v sibírskom prostredí a tamojšom spôsobe života. Lilinovo rozprávanie, rámované popisom autorovej vojenskej služby v Čečensku, tvorí spontánny sled epizód z doby vlastného detstva a dospievania v podnesterskom Bendere a čitateľov postupne zasväcuje najmä do zákonov a zvykov miestnej sibírskej zločineckej enklávy. V spomienkach na to, ako dostal svoj prvý nôž, bol prvýkrát uväznený alebo sa zúčastnil skutočného boja, nás tak autor postupne zasväcuje do zvláštnej sústavy hodnôt urckej komunity, ktorá napriek zločinnému životnému štýlu vyznáva nemalý počet originálnych mravných zásad, či už ide o pohŕdanie peniazmi a prepychom, lásku k deťom, chorým a postihnutým, pravdomluvnosť za všetkých okolností či zásadne nepriateľský postoj k obchodu s drogami a znásilňovaniu žien.