Príhovorná modlitba nie je to isté ako prosebná modlitba. Prosiť môžeme ako za druhých, tak aj len za seba a za svoje potreby. Prosiť za seba nie je nič zlé. Písmo nás často vyzýva, aby sme sa obracali na Boha s detskou dôverou vo všetkých svojich potrebách. Na rozdiel od prosby je ale príhovor zameraný predovšetkým na druhých a na ich potreby. Niekedy však prepadáme pocitu, že modliť sa za druhých a za svet je tou najmenej efektívnou službou, akou človek môže konať. Príhovorná modlitba je ale duchovnou zbraňou ťažkého kalibru, nie núdzovou vypchávkou voľného času tých, ktorí nič lepšie robiť nevedia alebo nemôžu. Jej prostredníctvom sa v neviditeľnej sfére odohráva duchovný boj, ktorého ovocie sa vo svoj čas prejaví viditeľným spôsobom.